Teherán je ohromné miesto, kam sa narodiť…

Filip Németh Filip Németh | 24.01.2019 | Recenzia
Teherán je ohromné miesto, kam sa narodiť… zdroj: Aerofilms

… ak len nie ste žena, prípadne netúžite po nejakej-tej slobode. Touto skrátenou parafrázou známej Ferlinghettiho básne by sa dal stručne charakterizovať celovečerný debut režiséra Aliho Soozandeha s pomerne výstižným názvom Teheránske tabu. Tento “animák pre dospelých” si však celkom isto zaslúži viac než iba letmé prirovnanie, keďže ide o film, aký sa do slovenskej kinodistribúcie nedostáva často.

Miesto Teherán, čas súčasnosť. Do auta nastupujú žena so synom, ona si sadá na sedadlo spolujazdca, chlapec, asi šesťročný, dozadu. Čoskoro vysvitne, že žena je prostitútka, šofér klient, a kým sa mama skláňa nad lonom cudzieho muža, chlapec dostane za odmenu žuvačku. V úvodnej scéne sa tak zoznamujeme s Pari, slobodnou matkou nemého Eliasa, ktorej manžel sedí vo väzení za prechovávanie drog, a ona je vydaná na milosť systému, rozumej sudcovi, ktorý si ju dobrovoľne­nasilu začne vydržiavať. Zároveň dostávame prvú lekciu z mikrosveta, ktorým nás film prevedie. Vitajte v šedej zóne, ktorá sa ukrýva za napohľad prísnou fasádou ortodoxnej moslimskej spoločnosti a v ktorej nájdete všetko: sex, drogy, korupciu, ilegálne zákroky a najmä poctivú dávku nefalšovaného pokrytectva.  

zdroj: Aerofilms

Okrem Pari tu stretávame Babaka, nadaného muzikanta, študenta z chudobnej provincie, ktorý učí bohaté deti hru na klavír a odmieta sa živiť tuctovou diskotékovou hudbou. Jeho problémy sa začínajú, keď v drogovom opojení pripraví o panenstvo pre neho dovtedy neznámu mladú ženu Donyu. Lenže tá má mať o týždeň svadbu s nebezpečne pôsobiacim svalovcom, a tak sa začína Babakova odysea v snahe prinavrátiť Donyi stratenú nepoškvrnenosť a zohnať na to peniaze. 

Nakoniec je tu ešte Sara, nenápadná žena v domácnosti, manželka bankového úradníka. Na prvý pohľad jej nič nechýba, pôsobí pokojne, nehodí sa ani na narkomanku, ani na prostitútku, lenže aj ona pred manželom a rodinou ukrýva temné tajomstvo. 

Osudy týchto troch mladých žien a jedného muža sa vo filme postupne pretínajú a spolu s príbehmi vedľajších postáv vykresľujú až nečakane rozmanitý mikrosvet, z ktorého každý túži nejakým spôsobom uniknúť - fyzicky vo forme emigrácie, alebo aspoň mentálne vďaka zakázaným látkam, pornografii, luxusu. Život v Teheránskom tabu pripomína prekážkovú dráhu - všade striehnu nezmyselné pravidlá a zákazy, ktoré raz možno porušiť, inokedy nie, závisí od konexií, vašich, alebo toho, kto práve stojí oproti vám. Islam je len pozlátka, autokratický režim katalyzátor, ale v jadre je to stále o jednotlivcoch, o ich obyčajnom ľudskom sebectve, zbabelosti, chamtivosti, prípadne “len” na pohľad nevinnej túžbe uniknúť zo začarovaného kruhu. Lenže často práve táto, inak pochopiteľná a sympatická túžba, nepriamo ubližuje niekomu inému a dostáva ho do ešte väčších problémov a ešte vyhrotenejšej životnej situácie. Únik je možný len na úkor iných, alebo na úkor vlastnej slobody a dôstojnosti.

Neodvažujem sa odhadovať, nakoľko je Teheránske tabu autorskou fikciou a nakoľko je zakorenený v šedo-pieskovej iránskej realite. Skladačka príbehov sa spolieha na výdatnú porciu náhody, sú však veľmi zručne prerozprávané, motívy do seba šikovne zapadajú, film drží tempo a vďaka tomu, že jednotlivé osudy pôsobia vcelku autenticky, sa ich miestami možno nepravdepodobné zauzlenie dá ľahšie prehltnúť. Zásluhu na tom asi má aj animovaná forma. V konečnom dôsledku drobné scenáristické schválnosti plnia účel a podporujú hutnosť filmu a silu výpovede, takže nie sú len samoúčelným prvkom alebo neobratnou nemotornosťou. Nezávisle na realistickosti tak ide o emotívne výrazný príbeh a výstižné zobrazenie podstaty života v neslobode. 

zdroj: Aerofilms

Podobný film by sa v Iráne z pochopiteľných dôvodov nedal nakrútiť. Autori však túto prekážku šikovne obišli. Rotoskopia (animačná technika prekresľovania nakrútených záberov) v tomto prípade nie je len formálnym výstrelkom, práve jej použitie umožnilo tvorcom umiestniť dej do Teheránu bez toho, aby v ňom fyzicky nakrúcali, zároveň však vďaka nej dokázali zachytiť herecký výraz a postavám tak vdýchnuť kus človečiny. Za kreslenou tvárou cítiť človeka, ľudské emócie. Nejde vždy o úplne najjemnejšie odtiene, ale už ani o hrubé kontúry. Tvorcovia navyše neostávajú len pri strohom prekresľovaní a animáciu využívajú aj na navodenie atmosféry, zobrazenie zmenených stavov vedomia, lokácie vďaka nej dostávajú svoje farebné charaktery, podobne ako postavy, rekvizity, a všetko to vo vzájomnej symbióze slúži na vykreslenie pôsobivých obrazov, ktoré by “klasicky” šlo nakrútiť iba veľmi ťažko. Nadpriemerne zvládnuté remeslo nás účinne vťahuje do deja a uspokojí aj náročnejšieho diváka.

Odbiť pritom film konštatovaním, že ide o “inú kultúru”, by bolo hlúpe a lacné. Iste, operácie panenských blán sú pre nás možno sci-fi, ale naši samozvaní ochrancovia tradičných hodnôt, by v otázkach morálky, potratov, sexuality, náboženskej slobody, či drogovej tolerancie našli s iránskymi zákonodarcami nečakane veľa názorových prienikov. A keď už na to príde, aj my vieme uplatniť dvojaký meter. Najvážnejším hriechom Teheránskeho tabu pritom vlastne ani nie je zobrazovanie erotiky a ospravedlňovanie “nemorálneho” správania, ale obnažovanie skorumpovaného štátu, diskriminácie žien a náboženského farizejstva.

O filme

Teheránske tabu

Animovaný, dráma
Nemecko/Rakúsko, 2017, 96 min.
Réžia: Ali Soozandeh
Scenár: Ali Soozandeh, Grit Kienzlen
Kamera: Martin Gschlacht
Strih: Frank Geiger, Andrea Mertens
Hudba: Ali N. Askin
Hrajú: Zahra Amir Ebrahimi, Elmira Rafizadeh, Arash Marandi, Bilal Yasar, Negar Mona Alizadeh, Siir Eloglu, Hasan Ali Mete...