Vyrastal medzi Arabmi a nakreslil to s humorom a láskou

Filip Németh Filip Németh | 15.02.2018 | Recenzia
Vyrastal medzi Arabmi a nakreslil to s humorom a láskou foto: artforum.sk

Dôkazov o tom, že komiks je médium vhodné aj pre vážne témy a silné autorské výpovede máme množstvo: od legendárneho Mausa Arta Spiegalmana, cez dômyselný pocitový svet Jimmyho Corrigana či Aloisa Nebela, až po vyslovene dokumentárne, reportážne grafické novely Joea Sacca.

Špecifickým komiksovým žánrom sú potom autobiografické knihy a v rámci nich tie, ktoré sa na svet dívajú detskými očami. Jednou z nich je aj príznačne pomenovaný súbor Riada Sattoufa Jednou budeš Arab. V češtine zatiaľ vyšli jeho prvé dve časti a tak som si v nich trochu zalistoval.

Hneď na úvod treba povedať, že kníh podobných tej Sattoufovej je hneď niekoľko - viacerým môže pripomínať najmä Persepolis Marjane Satrapi, ktorý poznáme aj z filmového plátna, iní nájdu analógie s Múrom Petra Sísa, ktorý popisuje dospievanie v komunizme; nadšenci nezávislého komixu si zas možno spomenú na Davida B. a jeho Padoucnicu. Je dosť ľahko možné, že ak ste niektorý z nich čítali a máte radi, Jednou budeš Arab vás zo začiatku sklame. Pôsobí až príliš jednoducho, dej je pomerne predvídateľný, obraz a text sa namiesto dômyselného dopĺňania často iba duplikujú a o autoritárskych režimoch väčšina z nás už čo-to vie. Ale nenápadné kvality Sattoufovho komixu postupne vyplávajú na povrch, len im treba dopriať trochu času, aby sa prejavili v plnej kráse, podobne ako hlavný hrdina.

Rijád je na začiatku prvej knihy dvojročný chlapec s “dlhými, hustými, hodvábnymi vlasmi, farby platinová blond”, milované dieťa Sýrčana Abd ar-Razzáka Sattúfa a Francúzky Clémentine. Spolu s rodičmi sa na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sťahuje do Lýbie pod vládou Muammara Kaddáfího, pretože otec tam dostal miesto na univerzite. Tu sa začína jeho spoznávanie arabského sveta, konkrétne jeho nie práve demokratickej tváre.

Spočiatku je mladý Rijád iba pozorovateľom udalostí a na svet sa díva cez názory svojho otca. Ten je veľkým prívržencom arabskej jednoty a nezávislosti, ale jeho ideály narážajú na vlastnú skúsenosť najskôr s Kaddáfího režimom a potom aj v rodnej Sýrii pod vládou Háfiza al-Asada. Okrem toho sa snaží byť dobrým otcom a rozhodným manželom, ale nie vždy sa mu to darí. Svojho syna vychováva v duchu tradícií, hoci on sám nie je veriaci moslim. V očiach Západu vidí aj triesku, ale u Arabov a moslimov mu nevadí ani brvno. Napriek všetkému pokrytectvu a stále šovinistickejším názorom sa mu však nejakým záhadným spôsobom darí byť milou postavou. Možno preto, ako ľahko odhalíme, že je vlastne neškodný a v kútiku duše dobrák. Občas zato človek zauvažuje, ako to s ním môže Rijádova matka vydržať. Tá sa zdá byť studnicou trpezlivosti, hoci občas ju manžel doženie do nepríčetnosti. Ako biela Francúzka to v moslimskom svete nemá jednoduché, ale do jej pocitového sveta prenikáme len povrchne.

Po Lýbii čaká Rijádovu rodinu krátky pobyt vo Francúzsku, aby sa nakoniec presunuli do Sýrie. Každá z krajín má svoju vlastnú farbu a takisto svoju doplnkovú farbu, ktorá slúži na zdôraznenie vecí, ktoré na malého hrdinu silno zapôsobili. Napríklad Lýbia je žltá a všetko významné v nej je zelené - napríklad banány, alebo hymna v televízii. Francúzsko je modré, Sýria ružová. Umožňuje to ľahkú orientáciu v deji, keďže Rijád sa do Francúzska pomerne pravidelne vracia na prázdniny. Ďalšie farby, alebo dokonca aj pachy a vône popisuje Sattúf šípkami v obraze. Miestami je to trochu nadbytočné, miestami milé.

Ako Rijád rastie, stáva sa čoraz plastickejšou postavou, vstupuje do vzťahov s inými osobami, získava si kamarátov aj nepriateľov, učí sa používať dôvtip a jeho postrehy sú tiež čoraz výstižnejšie. Rozdiel vidieť už medzi začiatkom a koncom prvej knihy, ešte výraznejší je však v druhej časti trilógie.

V nej sa naplno ponoríme do sveta sýrskych školákov v osemdesiatych rokoch. Na oblohe neustále poletujú igelitové tašky unášané vetrom, z domov trčia železné prúty, aby ich majitelia nemuseli platiť dane, steny zdobia praskliny a diery, učiteľka v škole nosí hidžáb a minisukňu a mláti decká cez prsty a najobľúbenejšou hrou detí je vojna so Židmi. Autor v tejto časti naplno predvádza svoje umenie, vie byť detsky citlivý a úprimný, ale aj rovnako krutý ako krajina a režim, v ktorej postavy žijú. Navyše malý Rijád je so svojimi blond vláskami neprehliadnuteľný. Kým v útlom detstve vyvolávali v dospelých aj deťoch okúzlenie, teraz sa stávajú hendikepom a malý hrdina si vďaka nim vyslúži od bratancov to najhoršie možné označenie - Žid. Krásne tu vidieť nie len mechanizmy vymedzovania sa voči všetkému nezvyčajnému a odlišnému, ale aj zraniteľnosť detí voči premysleným zbraniam propagandy.

Ak ste čítali napríklad v úvode spomínaný Persepolis, reálie vám budú povedomé, hoci jednotlivé príbehy sú vlastne dosť odlišné. V oboch knihách sa nájdu scény, ktoré akoby si z oka vypadli - napríklad detské predstavy o Bohu. Marjane Satrapi má väčšiu eleganciu aj viac obrazovej invencie, Sattúf zas pracuje s minimalizmom, jemnými detailmi, ktoré na prvý pohľad až tak neupútajú, ale ak ich neprehliadnete, vedia byť očarujúce. Možno to súvisí aj s tým, že Persepolis sa odohráva v o niečo kozmopolitnejšom meste, kým Rijád prežíva detstvo v relatívne chudobnej a kultúrne zaostalejšej dedine. Oboch autorov spája vrúcny vzťah k vlastnej kultúre, ale aj rovnaký odpor voči autoritárskym režimom a náboženskému fanatizmu.

Komixy majú oproti knihám pár výhod. Dajú sa čítať skutočne rýchlo a jednoduchšie sa k nim vracia. Navyše jeden obrázok často povie viac ako tisíc slov. Na druhej strane, luxus tisícich slov si komix z princípu nemôže dovoliť. Čím sa však dobrý komix od dobrej knihy nelíši vôbec sú silné emócie, ktoré vo vás zostanú aj dlho po prečítaní. V prvej knihe Jednou budeš Arab sa nájdu, druhá kniha je nimi nasýtená. A ak vás zaujmú, tak sa už smelo môžete tešiť na tretie pokračovanie príbehov malého Rijáda.

O knihe

Názov: Jednou budeš Arab. Dětství na Blízkém východě (1978 - 1984), Jednou budeš Arab 2. Dětství na Blízkém východě (1984 - 1985)
Autor: Riad Sattúf
Preklad: Jan Machonin
Rok: 2017
Vydavateľstvo: Baobab
Jazyk: čeština
Počet strán: 160 / 160
Väzba: mäkká väzba
ISBN: 9788075150547 / 9788075150615