Nenávistných príspevkov voči utečencom ubúda, rastú však snahy prokremeľských webov oslabiť integritu krajiny

Katarína Rabatinová Katarína Rabatinová | 13.03.2018 | Rozhovor
Nenávistných príspevkov voči utečencom ubúda, rastú však snahy prokremeľských webov oslabiť integritu krajiny foto: Marie Škardová z HateFree Culture, zdroj: Lukáš Houdek

Marie Škardová pôsobí v českej organizácii HateFree Culture, ktorá overovaním informácii a zdieľaním príbehov bojuje proti nenávisti v spoločnosti. Škardová sa zamiera na nenávisť, rasizmus a xenofóbiu v online prostredí a pomáha vyvracať fámy a nenávistné predsudky voči rôznym skupinám obyvateľstva. „Keď som pred tromi rokmi na jednom bezpečnostnom seminári uviedla, že sme si všimli súvislosti medzi šíriacimi sa hoaxami a činnosťou prokremeľských webov, zniesla sa na mňa kritika. Dnes Ministerstvo vnútra ČR sleduje 40 webov šíriacich takéto dezinformácie.“

Aký bol prvotný impulz pre vznik organizácie HateFree Culture?

HateFree Culture vzniklo ako reakcia na občianske nepokoje na severe Čiech v roku 2011, kde boli počas niekoľkých týždňov pravidelne organizované protirómske pochody. Vedľa neonacistov kráčali mestom matky s kočíkmi. Bolo zrejmé, že na túto situáciu je potrebné zareagovať. Zástupcovia Agentury pro sociální začleňování pri Úřade vlády České republiky, vtedy spoločne so zástupcami ďalších rezortov, expertov a neziskových organizácií prišli k záveru, že je potrebné vytvoriť komplexný projekt, ktorý bude odpoveďou na túto situáciu. Bolo nevyhnutné reagovať, či už na mediálnom poli, spoluprácou s políciou, starostami miest, lokálnymi aktérmi alebo kooperáciou so školami. Vznikol tak unikátny projekt, HateFree Culture, ktorý spadá pod Agenturu pro sociální začleňování, no do značnej miery ho finančne zastrešujú tzv. Nórske fondy.

Čo vás osobne motivovalo k zapojeniu sa do projektu?

Z osobných dôvodov som sa nejaký čas vyhýbala sociálnym sieťam, predovšetkým Facebooku. Na začiatku roku 2015 som sa po tomto dlhšom období nezáujmu vrátila na internet a zistila som, že sa veľmi zmenil štýl komunikácie. Výrazne stúpla hladina nenávisti a to, čo si pred pár rokmi dovolili len trollovia a boli za to odsudzovaní, sa stalo bežnou súčasťou komunikácie na sociálnych sieťach. V tej dobe začínala utečenecká kríza a nepriateľstvo sa obracalo voči konkrétnym ľudom. Online priestorom sa taktiež šírilo množstvo dezinformácií, hoaxov, diskusie mali mnohokrát formu nikam nevedúcich hádok. Chcela som na tom niečo zmeniť.

Zapojila som sa teda do diskusií na stránke HateFree Culture. Do diskusií na sociálnych sieťach som sa zapájala už predtým, ale na HateFree šlo po prvýkrát o skutočne slušnú diskusiu na vážne témy. Po istom čase ma oslovil vedúci projektu s ponukou spolupráce. Podľa jeho slov ho na mojich príspevkoch zaujala predovšetkým slušnosť, vecnosť a záujem o témy projektu. Keďže som so snahou HFC o kultivovanejšie diskusie a zmiernenie nenávisti v spoločnosti sympatizovala od začiatku, povedala som áno.

Podstatnou súčasťou projektu je sekcia hoax, v ktorej sa venujete ich faktickému overovaniu. Na aké typy hoaxov sa zameriavate?

Zameriavame sa na hoaxy, ktoré šíria alebo potenciálne môžu šíriť nenávisť a týkajú sa teda ľudského spolužitia. Na internete sa objavujú rôzne hoaxy či podvody, falošná správa o predaji šteniatok však nenávisť nevyvoláva. Falošná správa o tom, že utečenci napríklad niekde pozabíjali dobytok alebo niekomu ublížili, už áno.

V kampani Jsme v tom společně sa ľudia fotili s hejtami, ktoré im posielali ostatní užívatelia internetu foto: Lukáš Houdek

Kampaň Jsme v tom společně ukazuje, že nenávisť sa môže týkať každého z nás; foto: Lukáš Houdek

Prečo ste sa rozhodli venovať hoaxom?

Na začiatku vlastne stál jeden rozhovor s mojou známou. Na svojom profile zdieľala fotografiu lode Vlora, ktorá mala údajne priviesť migrantov z Afriky do talianskeho prístavu.

Uviedla som informácie o lodi na pravú mieru a ona mi odpovedala, že to je jedno, že je toho predsa všade dosť. A nazdielala ďalšie videá a články, a všetky boli hoaxy. V tej chvíli som si uvedomila závažnosť rozsahu problematiky a že sa týka aj mojich známych a priateľov. Rozhodli sme sa teda s vedúcim projektu vytvoriť databázu takýchto hoaxov a manipulácií a dávať dohromady informácie aj od ďalších jednotlivcov či skupín, ktoré sa zaoberajú overovaním informácií.

A čo vlastne očakávate od overovania informácií?

Z môjho pohľadu sa šírenie nepravdivých informácií v online priestore týka tak bezpečnosti informácií, ako aj bezpečnosti osôb. Takéto správanie môže viesť k šíreniu nenávisti či šikany, vyvolávaniu paniky, podvodom, v krajných prípadoch možno až k destabilizácii štátu či strate dôveryhodnosti štátnych orgánov. Rozhodne ide o problém, ktorý by nemal byť prehliadaný, pretože môže mať ďalekosiahle následky. Mojim cieľom je predovšetkým ochrana ľudí pred týmito dopadmi, a samozrejme, šírenie vzdelanosti. Preto napríklad vytvárame návody na overenie informácií na internete a organizujeme školenia na túto tému.

Na vašej stránke sa snažíte o dialóg s ľuďmi, ktorí reagujú na hoaxy, ktoré ste overili. Ich reakcie sú rôzne.

Áno, počas rokov sa nám na Facebooku podarilo vytvoriť fungujúcu platformu s moderovanou diskusiou pre ľudí všetkých názorov. Každý deň na nej o aktuálnych témach diskutujú desiatky ľudí. Pomocou moderovania sa snažíme vytvoriť bezpečný priestor, kde môže každý napísať svoj názor bez toho, aby bol napádaný. Ďalej sa pomocou rôznych stretnutí, napríklad Otevřených snídaní snažíme, aby sa títo ľudia mohli stretnúť aj osobne.

V minulom roku sme tiež začali robiť rozsiahle rozhovory s ľuďmi, ktorí sa voči nám a našej práci dlhodobo vymedzujú. V tom by sme radi pokračovali aj do budúcnosti.

Komunitné podujatie Otevřené snídane, foto: Lukáš Houdek

Aký zmysel má podľa vás diskusia názorovo odlišných ľudí? Čo si od toho sľubujete?

Od takejto diskusie neočakávame názorový konsenzus, v demokratickej spoločnosti je normálna pluralita názorov. Našim cieľom je, v spolupráci s kolegami z Agentury pro sociální začleňovaní, prostredníctvom diskusie tlmiť vášne a konflikty, mierniť rozdeľovanie spoločnosti, predchádzať násiliu či nachádzať nenásilné riešenia problémov. Zároveň takto dávame občanom ČR možnosť zapojiť sa do činnosti štátnych úradov a naopak, úradom dávame možnosť verejne prezentovať výsledky ich práce.

Zaujímalo by ma, či v HFC vnímate prepojenosť slovenského a českého virtuálneho priestoru. Overujete napríklad aj hoaxy, ktoré sa vzťahujú na Slovensko?

Minulý rok som viedla jedno školenie tiež v Žiline a bolo to veľmi náročné. Uvedomila som si, že slovenskí užívatelia často vôbec nepoznajú české kauzy a aj politika, ktorá s našimi témami často súvisí, sa u vás vyvíja odlišne. Myslím si však, že riešime aj množstvo univerzálnych tém a pokiaľ sa slovenskí diskutujúci chcú zapojiť, veľmi radi ich na stránke uvítame. Hoaxy overujeme predovšetkým pre český priestor, ale mnohé z nich sa šíria v celej Európe či celosvetovo, takže overovanie iste môže pomôcť aj na Slovensku.

Komunitné podujatie HateFree Snídaně pro všechny; foto: Lukáš Houdek

Čo považujete ako organizácia za svoj najväčší doterajší úspech?

V prvom rade sa nám podarilo dostať tému násilia z nenávisti do pozornosti médií i spoločnosti. Naše články a príbehy obetí takéhoto násilia stále častejšie preberajú iné médiá. Na základe toho sa podarilo nielen oboznámiť spoločnosť so situáciou obetí, ale tiež pomôcť niektorým z nich. Napríklad jeden muž, ktorý si po strate sluchu nevedel nájsť prácu v odbore, získal na základe nášho článku ponuku práce, o ktorej sníval. Ďalším úspechom je podľa mňa už spomínaná diskusná platforma.

V neposlednom rade sa nám podarilo dostať do centra záujmu tému dezinformácií a nutnosť overovania informácií. Keď som pred tromi rokmi na jednom bezpečnostnom seminári uviedla, že sme si všimli súvislosti medzi šíriacimi sa hoaxami a činnosťou prokremeľských webov, zniesla sa na mňa kritika. Ministerstvo vnútra ČR dnes sleduje 40 webov šíriacich takéto dezinformácie a problematikou sa zaoberá nielen vládny a neziskový sektor, ale aj mnoho aktivistov a známych osobností. Najnovšie napríklad youtuber Kovy, ktorý dokáže túto tému dostať k mladšiemu publiku. Veľmi sa mi páči aj to, ako aktívne pomáhame pri vytvorení siete ľudí, ktorí sa problematike venujú.

Aké výzvy čakajú HateFree Culture v nadchádzajúcom období?

Budeme sa snažiť naďalej kultivovať český diskusný priestor, overovať informácie a zbližovať rozdelenú spoločnosť. Problematika utečeneckej krízy už ustupuje do pozadia. Novými výzvami sú pre mňa snahy o izoláciu a oslabenie integrity Česka .Podľa výročnej správy českej Bezpečnostní informační služby sa v minulom roku na našom území zvýšili aktivity ruských tajných služieb a krajina bola zasiahnutá aktívnymi opatreniami, ktoré boli priamymi alebo nepriamymi komponentmi ruskej hybridnej kampane. Podľa BIS bolo ruským zámerom ovplyvňovať českú spoločnosť a vnútornú politickú integritu, a v dôsledku toho oslabiť Európsku úniu a NATO. V Česku tiež v poslednej dobe zaznievajú slová popierajúce holokaust či utrpenie našich predkov a aj naďalej sa šíri nenávisť voči niektorým skupinám obyvateľov. Tomu sa do budúcnosti, samozrejme, budeme venovať.